Test: Honda CRF250R a CRF450R 2008
Prišli sme pred 13:00 a možno práve počasie spôsobilo, že okolo trate sa motalo málo ľudí - diváci žiadni, a jazdeniachtivých som tiež nevidel nejako veľa. Moji komplici sa nemohli zúčastniť, tak som išiel jazdiť sám, až neskôr prišiel Matooo s Hubertom, ale o tom neskôr. Trať vyzerala byť celkom zjazdná, blato som videl len na pár úsekoch. Jazdil som tu 3 týždne dozadu, na Malokarpatskom pohári, takže viem čo ma bude čakať. Vonku bolo teplejšie ako počas týždňa, ale stále to bolo len niečo málo nad 10°C. Tak som sa dobre poobliekal a potvrdilo sa mi to, čo som začal tušiť cestou do Šenkvíc - zabudol som si okuliare... Ešte že tam bol duggo a požičal mi svoje oranžové lyžiarske, nerobím si prdel, vážne oranžové a vážne lyžiarske :)
CRF450R
Hľadám "svoju" CRF450R, podáva mi ju Laco Šnegoň, viceprezident SMF pre motorkos. Štartujem celkom bez problémov a plánujem ju trochu povrčať na mieste, nech sa zohreje. Chlapík s modrou vlajkou na mňa kýva nech už idem jazdiť a ja mu gestami naznačujem, že ju treba trochu zahriať. On pokýve plecami a ukazuje na hodinky - zrejme mi už plynie čas. Ok, tak sa ideme zahriať na trať. Prvé kolečko prechádzam pomaly nech zistím čo ma kde čaká. Blato je len na niektorých úsekoch, inak je povrch takmer ideálny. Po prvom kole teda začíňam "ťahať za šulec" a strúham prvé sviece na laviciach. Motorka ma iné ťažisko ako som zvyknutý, ale rýchlo si na to zvykám. Hneď v ďalšom kole skáčem "zub" na hrane pred najdlhšou lavicou a doskakujem až tam kde je treba, a nie pred hranu ako počas pretekov... Zisťujem teda, že na 450 sa ide rýchlejšie a pritom to nieje ani nejako extra poznať. Vo vzduchu však motor veľmi rýchlo brzdí zadné kolo a treba let korigovať plynom viacej ako som zvyknutý.
Pred jedným výjazdom vidím chalana kopať do 250-ky, tak zastavujem a pýtam sa či mu ju mám kopnúť. Súhlasí, drží 450 a ja na druhý pokus štartujem CRF250R pomocou páčky teplého štartu na riaditkách. Pokračujem v krátkej 10 minútovej jazde, prebytok výkonu je super, v blate sa ešte trochu trápim, inde je to super, hlavne vo výjazdoch, ktoré boli už obschuté. Vyhradený čas ale končí, tak ochádzam do depa.
450-ka na rozcvičenie, dosť ma unavila |
Hneď som začal "cítiť" predlaktia, takže 450 má aj svoje nevýhody pre nevyjazdených jazdcov - rýchlejšie pilota unaví. Motorky usporiadateľ priebežne wapkuje a maže reťaze, takže nasledujúci jazdec ju dostáva do rúk relatívne čistú. Doprajem si krátku pauzu, hovorím svoje dojmy duggovi. Dávam si čaj z bufetu, ktorý divne chutil, ale zohrial. Bola mi zima, že by som vypil asi aj starý prevodový olej, za podmienky že by bol teplý. Po krátkej pauze sadám na CRF250R a teším sa, idem zrovnávať s mojou SXF250! Jeden z testerov - Hubert - dal na druhý deň po tomto teste svoju CRF450 do inzercie, lebo zistil, že na trati je to náročnejšie, ako jazdiť po lese...
CRF250R
CRF250R je cukríček, dve koncovky výfuku, kompatktný motor, agresívny dizajn. Keďže som už rozhýbaný z predchádzajúcej jazdy a motorka je zohriata, vyrážam v prudšom tempe. Predné tlmiče sú ozaj dobré, neviem či to bolo fabrické nastavenie, ale sedelo mi. Menší výkon mi umožňuje moto viacej točiť v porovnaní so 450, takže jazda mi príde pocitovo agresívnejšia. 250-ka dosahuje maximum výkonu pri 11 000 otáčkach za minútu, na porovnanie, 450-ka už pri 9 000. Žiaľ, nedostatok času spôsobil, že som ani nemeral časy. Prvé tri prevodové stupne plynule nadväzujú a motor ich "živí" v pohode. Pri zaradenom štvrtom prevodovom stupni už ale motor nemá toľko síl vo výjazdoch a motor sa trochu zakokce. V nasledujúcom kole som skúšal výjazdy ísť na trojke, ale už to bolo na hranici a zasahoval obmedzovač. Do konca jazdy som striedavo skúšal vo výjazdoch trojku aj štvorku, ale situácia bola rovnaká - štvorka sa už nebrala a trojku som pretáčal. KTM SXF250 má šesť rýchlostí a na nej mi prevodový stupeň presne sadol. Tu by zrejme pomohlo zmenenie sekundárneho prevodu na CRF250R, alebo mne zhodiť 15 kíl :)
Už spomínaný zub pred dlhou lavicou som na prvý pokus neskočil - dopadol som tesne pred hranu a zadný tlmič išiel na doraz a mňa nadhodilo zo stupačiek. Ustál som to, v ďalšom kole som pridal viac a skočil som to už v pohode. Do konca sa mi kiks podarilo zopakovať s rovnakým výsledkom. Zadok by teda na moju váhu potreboval pritvrdiť - fabrické nastavenie je zrejme zohľadnené potrebám 60 kilových japončíkov, a nie 100 kilovým rakúskym mäsiarom. Celkovo sa mi 250-ka zdala agilnejšia (obratnejšia, ovládatelnejšia) ako 450-ka.
250-ka je kubatúra akú jazdím, tak sa mi na nej išlo oveľa príjemnejšie |
Nesmiem zabudnúť na novinku modelového roku 2008 - progresívny tlmič riadenia HPSD (Honda Progressive Steering Damper). Nachádza sa pod prednou tabuľkou na číslo, neviem či sa dá nejako nastavovať, ale tipujem že áno. Mal by obmedzovať kmitanie riaditiek pri vyšších rýchlostiach a zároveň zlepšovať/zrýchľovať zatáčanie v zákrutách. Zároveň Honda zvýšila sklon hlavy riadenia a znížila offset z 24mm na 22mm. Čo to znamená v ľudksej reči - priznávam, neviem. Offset sa dá z angličtiny preložiť rôzne. Poďme teda od teórie k praxi.
Prítomnosť HPSD som nejako veľmi nepocítil |
Na miestach kde sa to dalo poriadne rozkotúľať (zjazdy a skoky na rovine pod zjazdami), sa mi rajdy rozkmitali presne ako pred pár týždňami na pretokoch, keď som mal nevládne ruky, rovnako na 250 aj na 450. Taktiež pri doskoku (napríklad skok v cieli alebo doskok do jamy pred cieľom) sa Hondy pocitovo správali rovanko ako moja motorka bez tlmiča riadenia. Aby som však HPSD nekrivdil, nemôžem priamo zrovnať zlepšenie proti Honde modelového roku 2007, ktorá HPSD ešte nemala. Taktiež som nemal na trati k dispozícii inú motorku bez tlmiča riadenia, aby som mohol porovnať rozdiely za rovnakých podmienok na trati. Dúfajme teda, že raz na Slovensku dočkáme priameho zrovnania nových motocyklov povedzme 5 popredných výrobcov.
Poprosil som o pár riadkov aj Maťa (Matooo), takže v diskusii nadávajte aj jemu, nielen mne :)
CRF 450R
Nervózny so strachom nasadám na toto „kladivo“ pretože, ešte doposiaľ som nemal možnosť si vyskúšať na trati 450-ku. Tak som nevedel, že ako sa to bude chovať a ako bude brať moje chyby. Štartovanie prebehlo bez problémov (jeden pomalý prekop a jedno rázne kopnutie). Píšem to preto, že pohľad na niektorých jazdcov ako z motocyklov vykopávajú dušu mi trhalo srdce. Zaradil som jednotku a pomaly sa rozbieham a vychádzam na rozbahnenú trať, ale našťastie už s vyjazdenými koľajami. Po jednom kolečku začínam troška viacej pridávať. Dobrzďovanie do zákrut bolo bezproblémové, keďže veľmi mi pomáhal motor. Zadná brzda mi neprišla nejak veľmi účinná a na prednú som sa bál ráznejšie zatlačiť. Pri prechode viacerými zákrutami zisťujem, že musím kvaltovať až do jednotky, pretože na vyššom prevodom stupni sa jej nechcelo rozbehnúť. Dosť ma to zarazilo, lebo stále čo počúvam na 450-ky, citujem „čo tam máš, na tom to ide“.
Martin Tóth ukazuje ako sa na 450 jazdí |
Výjazdy s ňou boli bez problémové, až na moje vyťahané ruky po jazde. Keď sa táto mašina rozkotúľala, tak bolo výkonu habadej. Pri skokoch sa chovala dobre, až na to sériové pruženie, ktoré mi strieľalo do rúk. Funkciu tlmiča riadenia som nejak nezaregistroval, lebo aj tak mi rozhadzovalo ruky. Celkovo sa mi táto moto zdá trocha nemotorná a s obrovským výkonom. Pretože neakceptuje chyby a nechcené zatiahnutie za plyn, môže spôsobiť ujmu na zdraví.
CRF 250R
Po pauzičke, rozjazdený zo 450-ky sadám na menšiu sestru CRF 250R. Už na prvý pohľad sa zadá byť útlejšia, kompaktnejšia, ako taký “bicykel“. Štartovanie prebieha bez problémov, síce som musel použiť páčku na teplý štart, čo je zaujímavé, keď už tam nejakú tu dobu stála. Zaraďujem prvý kvalt a ráznym pridaním plynu vystreľujem na trať. Mašinka sa dá krásne točiť, na čo som aj zvyknutý. V prvej zákrute zisťujem, že je s ňou omnoho ľahšia manipulácia ako s väčšou sestrou. Prvý skok na veľkom “zube“ a dostávam prvé rany do rúk. Opäť, ako o predchádzajúcej 450-ke mi nesedí asi sériové nadstavenie predných tlmičov. Zadný sa správal dobre, dôrazy som nedával, keďže mám len nejakých 75kg s výstrojou. Prichádzam pod prvý výjazd so zubom. Na 3 prevodovom stupni zaťahujem za šulec. Mašinka sa mi krásne rozbehla, skáčem zub a po doskoku zisťujem, že musím kvaltovať do 2. 250-ke sa nejako nechce z nízkych otáčok.
Maťo na trati |
Ráznejším tempom (asi ráznejšie len pocitovo pre mňa, pretože keď som videl ako ma Ľuboš Kollár na 450-ke bez problémov obieha...) prechádzam po trati. Skáčem jedine lavicu do jamy pred cieľovou rovinkou, následne dlhšie skoky na rovinu. Viacej lavíc si netrúfam, nie som dostatočne vyjazdený. Po týchto skokoch som opäť sklamaný, že tlmič riadenia nefunguje tak, ako som si predstavoval, pretože mi to rozkývalo riadidlá. A to som sa vôbec necítil unavený. Dobrzďovanie do zákrut bolo troška horšie, keďže nie som na ňu zvyknutý. Predná brzda zaberala dobre, ale tá zadná sa mi zdala menej účinná. Po 10 minútach a 4 mojich kolečkách schádzam z trate. Odchytil ma TomXX, ktorý odo mňa chcel zapózovanie na foto. Po odstavení z moto nemám najhoršie pocity, vedel by som si na ňu zvyknúť, ale potrebovalo by to menšie doladenie na moje potreby, aspoň čo sa týka pruženia. Oproti 450-ke je to pre mňa omnoho pohodovešia mašina, ovládateľnejšia a skoro ako taký dvoj-takt na vybláznenie.